Zvláštnosti anglickej výslovnosti

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Určite si dobre pamätáte, keď ste mali prvýkrát vysloviť krkolomné anglické slovo "this"? A čo tak slová ako these, those a think a thing so svojím nenávideniahodným "th" zvukom, ktorý je pre anglický jazyk veľmi špecifický, no v slovenčine ho nepoznáme? Čo takto world a girlfriend? V angličtine existujú slová, ktoré vám idú ťažko na jazyk a dumáte, či ich naozaj musíte vedieť?  Dobrá správa je, že každý jazyk má niečo svoje, špecifické, čo nie vždy každému z nás sedí. Slovenské slovo "tehla" sa nepáči Poliakom, Rusi sa mračia nad slovami ako "líščí", lebo sa nevedia naučiť, že slovenčina má prízvuk na prvej slabike a stále dlhé slabiky v rámci toho istého slova.

Švédi nemajú radi anglické "s" v tretej osobe, prítomný čas, singulár a po gramatickej stránke sa nám, Slovákom, nepáčia členy. Ak už poznáte nemčinu alebo francuzštinu, "a", "an" a "the" vám nebudú robiť problémy a rýchlo si na ne zvyknete, no tu sa individuálny prístup končí. Je rozdiel povedať "mám doma látku" a "mám doma latku". V obidvoch prípadoch si predstavíte niečo iné, čo nás vedie k prostej odpovedi na otázku: Je potrebné naučiť sa správnu anglickú výslovnosť? Odpoveď je prostá – určite áno. Ako deti sa učíme jazyk počúvaním a pozorovaním. Táto schopnosť sa vekom nestráca, a preto sa výslovnosť najlepšie učí opäť neustálym počúvaním a pozorovaním. Zo skúsenosti vieme, že opakovanie je taktiež nápomocné. Nové slovo si vypočujeme, všímame si pery lektora a následne anglický výraz niekoľkokrát opakujeme. Technicky ide o ľahký postup, prakticky to však nestačí uskutočniť iba raz. Je dôležité naučiť sa hovoriť inak. Ústa otvárame inak, jazyk pokladáme do inej pozície a praxou sa tento cvik stáva automatickým. Vzniká tu však otázka, či by si mal študent povinne prebrať aj anglický prízvuk. Odpoveď na túto otázku už nie je taká jasná.

V našej jazykovej škole sa zvyčajne stretávame s tým, že študenti si slovenský prízvuk ponechajú aj vtedy, keď sa učia anglické slovíčka a frázy. Nie je to iba naše kultúrne špecifikum, tento fenomén sa vyskytuje aj v iných krajinách sveta. Inými slovami, nie každý sa učí angličtinu s cieľom znieť ako skutočný anglicky hovoriaci. Na druhej strane však existujú názory, že je logické si prevziať aj stotožnený prízvuk a čím hlbšie sa človek do jazyka dostáva, tým hlbšie spoznáva jeho rôzne dialekty. Naučiť sa alebo nenaučiť sa iný prízvuk je do istej miery vecou vlastnej preferencie.

Treba sa spýtať samých seba, ako chcete znieť. Chcete znieť naturalizovane alebo skôr exoticky? Prízvuk nie je spojený len s výslovnosťou zvukov a slov ako "th" pri "think" a kde dať dôraz, ale i s intonáciou. Každý dialekt má svoje špecifiká. Britská angličtina vynecháva "r", "river" čítame ako "riva", škóti majú naopak výrazné "r" ako Španieli, a Austrálčania vynechávajú "g" pri "ing". Povedia walkin, talkin, watchin, a swimmin (kráčanie, rozprávanie, pozeranie, plávanie). Výslovnostné zákutia jazyka sú špeciálnou témou, ktorej sa ťažko venovať z prostej príčiny, že je veľmi rozsiahla a v krátkosti sa nedá zhrnúť. Pri začiatočníkoch aplikujeme pravidlo, že sa povinne učia aj správnu výslovnosť, aj intonáciu. Pri zlej intonácii je ľahké zažiť mierne faux pas, keď náhodou vyzniete nezdvorilo, nakoniec sa zhodneme na tom, že niekedy nejde o tom, čo bolo povedané ale, ako to bolo povedané.

Na druhej strane sa anglická intonácia najlepšie učí praxou. Začiatočníci sú závislí od nahrávok a výslovnosti lektora, ktorá musí byť logicky veľmi dobrá. Treba sa naučiť počúvať anglický jazyk v praktických situáciách, neskôr i jeho rozdielnu výslovnosť v rozličných dialektoch, opakovane cvičiť problémové slová, čo sa opäť darí len praxou a pravidelným kontaktom. Platí jednoduché pravidlo, že ak chcete hovoriť po anglicky správne, naučiť sa musíte aj klásť dôraz na jednotlivé slová a ako foneticky zapadajú do viet. Každé anglické slovo má dôraz individuálny a potom syntaktický, a teda či vo vete zvučí alebo zaniká. Pomocné a modálne slovesá v angličtine typicky zanikajú do takej miery, že sa neodporúča študentom vynechávať kontrakcie, čiže skrátené formy slov (I'm, you're, he's).

Nejde to proti gramatickým ani fonetickým pravidlám anglického jazyka, ale protirečí to hovorenej angličtine rovnakým štýlom ako pravidelne zdôrazňovať "ja" vo vete protirečí slovenčine. Je atypické, priam až  podivné povedať v slovenskom jazyku "Ja idem do odchodu" alebo "Ja sa mám dobre". Táto forma sa používa skôr v situáciách, kedy kladieme dôraz na konkrétnu osobu (Monika nejde do obchodu, ja idem). Na záver môžeme zhodnotiť všeobecnú potrebu učiť sa aj anglickú výslovnosť. Možnosť výberu konkrétnych prízvukov prípadne dialektov je na študentoch, ale či už budú "r" z "river" vynechávať alebo vyslovovať, tak či onak nakoniec sa správnu intonáciu a anglický dôraz budú musieť naučiť. V oboch jazykoch tón silne zaváži a anglický je predsa len iný. Preto naša rada na neustále sa zlepšovanie v angličtine znie – čítajte, počúvajte a veľa veľa veľa opakujte! Veríme, že ste sa v našom článku dozvedeli niečo nové a zaujímavé.