Úvod do anglického jazyka

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Život a rodičia nás učia už od mala. Učia nás úcty a mravom a učia nás, že zásadné rozhodnutia sa bez informácii nerobia. Čo, prečo, začo, komu, čomu a podobne, resp. časté otázky v našom repertoári, slúžia presne tomuto účelu. Či sa pýtame zo zvedavosti alebo obozretnosti, pýtame sa a pýtať by sme sa mali, pretože ani mäsiarovi nepovieme “dajte mi mäso” bez množstva, typu a podobne.

Pri štúdiu jazyka sa ale obozretnosť neaplikuje. Panuje dojem, že sa stačí prihlásiť na hodiny, a ďalej to ide samo. Už po prvých minútach prežívajú noví študenti niečo ako kultúrny šok. Iná výslovnosť, iný slovosled, iné príslovia a porekadlá, všetko, čo doteraz vedeli a chápali ako samozrejmosť pri cudzom jazyku neplatí. Práve v tejto fáze majú študenti sklon vzdať sa, pretože ich myseľ odmieta tento nový, a rozdielny rečový systém, ktorý sa odmieta podriadiť ich doposiaľ dosiahnutým jazykovým skúsenostiam. Práve preto je dôležite, aby si človek pred vstupom na hodinu, resp. pred učením prvých anglických fráz ako sú, “How are you?”, alebo “Nice to meet you!” vypočul úvod do jazyka, t. j. do javov, ktoré ho neminú, a samozrejme tipov, trikov, ako sa s jazykom a spojenými problémami vysporiadať.

Jazyk je presne takou istou neoddeliteľnou súčasťou histórie národa ako dávni králi a kráľovné, ktoré mu vládli. Vyvíja sa spoločne s človekom, a odráža jeho núdzu pomenovať nové veci a javy, vyjadrovať nové myšlienky, no taktiež promptne reagovať na terajšie politické, historické, a literárne dianie. Nedá sa určiť, kde sa začína jedno alebo druhé. Jazyk vplýva na spoločnosť a spoločnosť na jazyk. Všetky sféry ľudskej spoločnosti sú úzko prepojené s jazykom, a v tom zmysle sa dá očakávať, že každý jav v danom jazyku má svoje korene v minulosti. Rímske koloseum voľakedy slúžilo na gladiátorské zápasy, poslednýkrát zmieňované v roku 435, a tak isto sme na niektoré slová zabudli, alebo ich prestali používať, alebo znamenajú niečo úplne iné ako pôvod  (“gay” voľakedy znamenalo šťastný, teraz“teplý”).

Je preto očividné, že nikdy nejde o náhodné javy. Jazyk je veľmi cieleným komunikačným systémom, ktorý sa nevyhýba zvratom, ale všeobecne nasleduje presne dané a časom overené pravidlá. Ako sa do slovnej zásoby dostavajú nové slová a na staré zabúdame, jazyk sa posúva neustále vpred, a pravidlá sa môžu meniť. Kedysi nebolo možné povedať, “It's raining”, teda “Prší”, pretože sémanticky a gramaticky veta nedávala zmysel: čo prší, čo je to “it”? Povedalo sa, “the rain is falling” (Padá dážď). Jazyk sa neustále mení. Povinnosťou študenta jazyka nie je naučiť sa každé nové slovo, resp. sledovať nové diania v jazyku, ale uchopiť skutočnosť, že má dočinenia so živým a dynamickým systémom, a stále je sa čo učiť. Na hodiny teda nevstupujeme s myšlienkou, že sa ideme naučiť všetko, to sa nedá, ale že sa učíme nový spôsob vyjadrovania a rozširujeme svoje obzory.

Pri výučbe uprednostňujeme komunikačné schopnosti, schopnosť uchopiť gro anglickej konverzácie, samostatne rozprávať, a schopnosť prispôsobiť si jazyk. Jazyk slúži človeku, resp. ľudskej núdzi realizovať sa a vyjadrovať svoje myšlienky a pocity. Môžete povedať, “I am hungry”, alebo “I could use some food”, “I could do with a meal”, “my stomach is grumbling”, “my stomach is empty”, a stále vyjadrujete to isté: hlad. Gramatika umožňuje človeku správne spájať slová do viet, ktoré dávajú zmysel. Preto bez dobrej znalosti gramatiky nie je možné hovoriť. Gramatika ale neudáva ako sa má človek vyjadrovať. Je lepšie ju vnímať ako pomocnú ruku, ktorá často študentov hnevá, ale častým používaním sa vštiepi do pamäti rovnakým spôsobom ako gramatika materinského jazyka.

Netreba sa báť experimentovať a skúšať. Je dôležité, aby sa študenti počas hodín pýtali, či sa to alebo ono dá povedať inak. Dá. Je dôležité, aby chápali gramatiku ako návod k jazyku, ktorý sa sústreďuje na význam, ale nie zmysel. Významom vety “ja ti zavolám” bude, že sa vám dotyčná osoba ozve. Zmyslom zvykne bývať opak. Snaha doslovne pochopiť slová a frázy vyústi jedine v nepochopenie. Je dôležité, aby sa študenti k jazyku priblížili s gustom a chuťou sa hrať. Jazyk nie je jedným pravidlom za druhým, hoci bez pravidiel by sa celý systém rozpadol. Hoci byť bi či multilingválnym sa hodí, najlepšie pri učení zaberá prirodzená ľudská zvedavosť a správny pohľad na vec. Ak sa z učenia stáva povinnosť, ťažšie sa učí. Študenti sa hodín nemajú báť, i keď gramatika vzbudzuje rešpekt. K jazyku si treba nájsť cestu a pochopiť, že bol stvorený človekom pre človeka, a dá sa ním vyjadriť hocičo.

Pomohol vám tento článok v krušnej chvíli? Ak áno, môžete povedať, že išlo o “serendipity”, v preklade “šťastnú náhodu”.

Natália Segeňová