Ako sa učiť anglický jazyk

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Kto chce, ten si spôsob nájde. Rozhodne nekompletná hláška. Hoci mať vôľu a určený cieľ pomáha, najmä v poslednej dobe sa propaguje núdza pre know-how. Know-how, v doslovnom preklade "vedieť ako", neznamená nič iné ako súbor vedomostí ako pristupovať k danej problematike, a mať správny know-how pri štúdiu jazyka sa rozhodne vyplatí. Nejde len o to jazyk sa naučiť chcieť, ale vedieť si vypomôcť rôznymi tipmi a trikmi, pretože pravdou je, že v počiatočných fázach sa mozog veľmi bráni. I neskôr študenti sami a nevoľky sabotujú svoje štúdium už len tým, že od seba očakávajú viac. Na hodinách sa s tým lektori stretávajú pričasto. Často sa študenti priznajú k tomu, že už radi by boli ďalej ako sú teraz, a hoci ľahko túto núdzu pochopiť, bohužiaľ pri učení nielenže zavadzia, ale úspechu ubližuje. Čo ale pomáha pri štúdiu angličtiny? Existuje niečo ako správny spôsob?

Áno, aj nie. Niektorí ľudia sa najlepšie učia tak, že sa pri tom prechádzajú. Niektorí majú silnú vizuálnu pamäť, a v tom prípade je im treba všetko písať. Niektorí nemajú pamäť na hovorené slovo, a druhí naopak potrebujú často komunikovať. Vo všetkých prípadoch platí, aby študent svojho vyučujúceho o tomto informoval. Nakoniec je tu lektor pre študenta, a nie naopak, a hodina sa do istej miery prispôsobuje študentovi. Je samozrejme potrebné, aby študent sám vedel, čo mu najviac pomáha. Lektor môže tieto poznatky zakomponovať do hodín. Inými slovami sa odporúča konverzácia medzi študentom a lektorom.

Ďalšou nutnosťou pri výučbe je nespoliehať sa čisto na lektora. Hoci ide o radu, ktorú žiaden nádejný študent nechce počuť, výučba je skôr spoluprácou lektora a študenta, a v značnej miere sa spolieha na schopnosť oboch strán komunikovať. Je potrebné, aby sa študent venoval angličtine aj mimo hodín, a to formou zábavy. Jazyk je systém natoľko komplexný, že nie je nezvyčajné, že sa mozog zatne, a odmietne ďalej spolupracovať. Deti na základných a stredných školách to veľmi dobre poznajú pri odpovedaní. Kontakt s angličtinou aj mimo hodín vo forme filmov, seriálov, rozprávok a podobne pomáha používateľovi priblížiť si jazyk v jeho prirodzenej, živej forme, priamo aplikovaný v kontexte. Hodiny v škole by sme tak mohli chápať niečo ako návod, ktorý používateľom poskytuje možnosti jazyk uchopiť.

Konkrétne je najlepšie sa venovať rozprávkam, a to z niekoľkých príčin: animované rozprávky sú robené pre detské publikum, z toho dôvodu zábavné, nenáročné, zvyčajne krátke, pretože deti majú krátku pozornosť, často zamerané na dôležité rady do života, a hlavne sa opierajú o jednoduchú a typickú slovnú zásobu. Pri filmoch si zvyčajne mozog neodpočinie, hlavne keď človek silne vníma svoje jazykové nedostatky, resp. koľkým percentám hovoreného nerozumie, ako často mu uniká význam  slov a pod. Okrem toho sa pri filmoch môže stretnúť s rôznymi prízvukmi, prirýchlou rečou, a nejasnou intonáciu, teda javmi, ktorým sa rozprávky vyhýbajú, pretože spĺňajú aj edukačný účel. Angličtina rozprávok je ľahko zrozumiteľná, jasná, a aj figurované postavy s prízvukmi slúžia maximálne komediálnemu účelu, a stvárňovaný prízvuk neodzrkadľuje skutočnú realitu. Pochopiteľne sa najmä starší študenti môžu zdráhať, ale týmto kontaktom si sluch a zmysly na jazyk zvykajú, čim sa ďalší kontakt stáva menej stresujúci.

Často sa študenti snažia vyjadriť veľmi jednoduché myšlienky komplikovanými vetnými konštrukciami, čím sa zapletú do frázovania, s ktorým nemajú skúsenosti. Pri tejto príležitosti si uvedomia, že tvoriť komplexné podraďovacie vety v angličtine vie byť taktiež zákerné ako anglická výslovnosť. Hlavné je rozprávať. Nejde o to znieť múdro, a tak aby naše odpovede reflektovali roky výučby, ale hovoriť a rečou si jazyk privlastňovať. Bohužiaľ sa študenti tomu pocitu nevedia ubrániť. Najlepšou radou je vynechať koľko rokov sa jazyku venujú. Pravdou je, že naučiť sa jazyk nie je jednoduché, a očakávania zvyknú viac zavadzať ako pomáhať. Podobné platí pri slovnej zásobe, ktorá sa dá rozšíriť jedine častou komunikáciou. Rozprávať, rozprávať, a ešte raz rozprávať, a rozprávať jednoducho, krátkymi a jednoduchými vetami, ktoré spájame do komplexnejších pomocou "and". Takto angličtinu dostaneme na jazyk, zvykneme si na to, že máme tú možnosť hovoriť v cudzom jazyku, a sami si jazyk lepšie priblížime. Pomalými krokmi sa dostane študent ďalej, a preto odporúčame trpezlivosť, zvedavosť, chuť sa pýtať, a hlavne si výučbu nepomýliť s povinnosťou. Každého na hodiny tlačí iná príčina, ale v každom prípade človeka jazyk musí baviť. Radíme si k nemu vytvoriť vzťah, a svoj vlastný, osobitný prístup, a hlavne si uvedomiť, že jazyk slúži človeku, a nie naopak. Nakoniec sa najlepšie učí to, čo nás baví.