Význam a zmysel v angličtine

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Tiež vám anglický jazyk niekedy nedáva zmysel? Ako učitelia sa s týmto problémom u študentov angličtiny často stretávame, najmä keď zistia, že anglická gramatika odmieta spolupracovať tak, ako by chceli. Občas sa stáva, že študent zabudne, že predsa len ide o iný systém, a napriek niekoľkým podobnostiam, ktoré môžeme nájsť pri hocijakej dvojici jazykov, angličtina nie je a nikdy nebude slovenčinou, a ako cudzí systém podlieha svojim vlastným pravidlám. Ale jedna vec zostáva, a to jest rozdiel medzi významom a zmyslom, ktorý by sa študent predovšetkým mal učiť, s ktorým sa spája celý rad zvyčajných komplikácií pri učení sa anglického jazyka.

Pre vysvetlenie, význam pojmu a jeho zmysel sú dve rozličné veci. Keď po nevydarenom rande mladík povie slečne, že jej zavolá, zmyslom vety je jej presný opak. Tento šikovný príklad priamo zo života nám črtá čomu sa budeme dnes venovať, pričom ide o tému, ktorej sa v škole učitelia veľmi málo venujú, čo ubližuje znalostiam študenta a má na jeho prístup k jazyku všeobecne zlý dosah. Jeho výsledkom je, že sa študenti pravidelne snažia preložiť vety z anglického jazyka do slovenského jazyka.

Nerešpektujú, že táto možnosť len vzácne produkuje správne výsledky, pričom všeobecne sa zakazuje doslovný preklad, lebo v jeho procese sa strácajú všetky nuancie anglického jazyka a významy slov. Doba pokročila a strojové preklady sa stávajú čoraz sofistikovanejšími, čo postupne okradne o prácu mnoho prekladateľov, ale predpokladá sa, že v bežnej komunikácii nemáme čas „gúgliť“ správny preklad. Okrem toho, stroj nikdy úplne nenahradí človeka, a práve naopak sa učí z komunikácie medzi ľudmi a snaží sa zachytiť jemnosti a odtienky jazyka tak, aby doručil správny preklad. Ale o preklad tu nejde. Človek sa pri komunikácii nesmie opierať o preklad. Keď sa snaží dohovoriť v cudzom jazyku, neprekladá význam, ale zmysel.

To nedáva zmysel často vyznie na hodine, keď ten alebo onen anglický jav mätie študenta, lebo sa tak viditeľne a rušivo odlišuje od materinského jazyka. Typicky študent k jazyku pristupuje tak, že ho podvedome prispôsobuje materinskému, napríklad kopírovaním slovosledu. Naraz sa z „bude pršať“ stane „will rain“ a podobne. Nejde len o gramatickú, ale aj o sémantickú nesprávnosť. Ak chceme niečo povedať v cudzom jazyku, nemôžeme sa automaticky spoliehať na preklad jedného slova za druhým, ale riadime sa podľa významu našej výpovede, čiže ako by to povedal anglicky hovoriaci.

Keďže ide o cudzí systém, je logické, že nás to bude vždy ťahať k pravidlám jazyka, s ktorými sme vyrastali, presne k tým pravidlám, ktoré pri cudzom jazyku neplatia. Táto akoby cudzosť postupom času opadáva a ako si osvojujeme anglický jazyk a jeho pravidlá, meníme cudzie na samozrejmé a vyhýbame sa vetám typu „will rain“. Pri jazyku povinne pracujeme s významom. Slová nás zaujímajú po gramatickej a lexikálnej stránke a vety po tej sémantickej. Na vetu vzhliadame ako na celok a nerozdeľujeme ju na jednotlivé časti. Premýšľame, ako by ju povedal anglicky hovoriaci, čo sa nikdy nedá naučiť takým istým štýlom, ako sa učí gramatika, čiže poučkami a pár cvičeniami, ale jedine odpozorovať a privlastniť si praxou.

Najlepšie je pri štúdiu anglického jazyka úplne zabudnúť na materinský, hoci sa to ľahšie povie ako robí. Nechať si otvorenú myseľ tiež vie veľmi pomôcť a popravde to môžeme považovať za najťažšiu radu, ktorú možno ponúknuť práve z toho dôvodu, že je nám prirodzené spochybňovať to, čo je cudzie. Nakoniec, učiť sa anglický jazyk nie je vždy jednoduché a vyžaduje si dlhší čas aj preto, že náš vlastný mozog nás brzdí, núti k doslovným prekladom a neustále sa snaží cudzí jazyk prispôsobiť domácemu. Pravidelný kontakt s anglickým jazykom sa o toto vie postarať, či už hovoríme o pozeraní správ, seriálov, rozprávok, alebo konverzácie na a mimo hodín. Jedine vtedy si uvedomíme, že slovenské „Chýbaš mi“ je opakom anglického „I miss you“, ale tak sa to jednoducho v oboch jazykoch povie a nedáva zmysel obe formy porovnávať pod zámienkou nájsť tu správnu. Takýmto štýlom sa človek oslobodí od núdze striktne nasledovať slovosled slovenskej vety, a z „will rain“ sa stane „It's going to rain“, lebo tak to angličan zvyčajne poviem.