Anglické modálne slovesá

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Pozrite si aj video o anglickom modálnom slovese CAN

Pomocné slovesá pomáhajú a modálne modelujú. Hoci anglický jazyk predstavuje systém, ktorý sa v niektorých bodoch stretáva so slovenčinou, pričom oba jazyky sa opierajú o minulý, prítomný a budúci čas a využívajú zložené vety na vyjadrenie komplexných myšlienok, všeobecne platí, že sú odlišné. Stavebným materiálom angličtiny sú pomocné slovesá, bez ktorých sa nedajú skladať otázky alebo vety v zápore. Už len tento samotný fakt poukazuje na kompletne odlišný prístup jazyka k slovesám, ktorý možno bližšie pozorovať práve na tých modálnych. Povedzme si o nich trochu viac.

Anglické modálne slovesá sú presne ako pomocné slovesá sú vložené za podmetom a pred prísudkom. Úlohou sa pomocným aj podobajú, keďže pomáhajú pri tvorení otázok (stačí prehodiť podmet a s ním spojené pomocné alebo modálne sloveso) a záporov (dosadením „not“ zaň), ale v dvoch podstatných bodoch sa silne odlišujú. Keď si zoberieme dve hlavné pomocné slovesá TO BE a DO, „do“ si do kladných viet domýšľame, čiže „do“ sa fyzicky v kladných anglických vetách nenachádza. Modálne slovesa sa povinne uvádzajú v každej vete, lebo kde pomocné pomáhajú, modálne modelujú, resp. modálne slovesá upravujú a ovplyvňujú význam vety. Sami vidíte: je rozdiel povedať „I drink“ (pijem) a „I can drink“ (viem piť), alebo „I could drink“ (mohol by som piť).

Could, should, would možno považovať za modálnu svätú trojicu anglického jazyka, hoci podobných slovies v ňom nájdeme plno, od viac známych ako can, must, have to, po tie menej ako shall, ought to, a po tie nadbytočne mätúce ako may a might, medzi ktorými je rozdiel, ale možno ho ani nezbadáte.

Have to a must tvoria svoju samostatnú kapitolu. V kladnej forme sú totožné a na školách sa učí must, no obe formy pre „musieť“ sa začínajú odlišovať v zápornej forme, kde sa z „have to“ stáva „don't have to” (z musieť na nemusieť) ale z „must“ tvoríme „mustn't“ (musieť na nesmieť). Okrem toho must nemá minulú formu, čiže študent musí povinne presedlať na „have to“ a spraviť z neho „had to“, na čo logicky  zabúda, keďže osnovy na základných a stredných školách jednohlasne preferujú „must“. Každému podľa vlastnej vôli, no nakoniec nie je jeden výraz tomu druhému nadradený alebo podradený.

V ďalšom bode sa dostávame k menovanej svätej trojici would-should-could, ciže „by“ ako všeobecná podmienka, „mal by“ a „mohol by“.Would sa často používa pri podmieňovacích vetách, napríklad „I would come, but I haven't got the time“ (Prišiel by som, ale nemám čas). Should pomáha pri tvorení rád, „Mal by si prísť“, alebo „Mal by si sa viac učiť“ (You should come. You should study more) a could jednak vyjadruje schopnosť a jednak možnosť. V amerických školách si učitelia angličtiny obľúbili jeden vtip. Keď sa študent počas hodiny postaví a spýta „Can I use the restrooms?“, učiteľ odpovie, „I don't know, can you?” Študent sa snažil opýtať, či smie isť na toaletu, ale nesprávne dosadené „can“ význam vety prekrútilo na „Viem isť na toaletu?“, na čo učiteľ odpovedal, „Neviem, vieš?“ Je správne sa opýtať, „Could I use the restrooms?“, inak človek musí prešľapovať na mieste.

Okrem toho, could sa typicky dosádza do viet, keď chceme vyjadriť možnosť alebo nie stopercentnú istotu. Viď „I could come“ > „Mohol by som prísť“. Posledným dôležitým bodom, ktorý nutne spomíname, je výslovnosť:  would-should-could čítame ako v tom presne poradí, wəd-ʃʊd-kʊd, čiže v should a could sa z diftongu „ou“ stáva „u“, a v prípade would ide o zamlčaný samohláskový zvuk, ktorému hovoríme šva.

May a might sú si veľmi podobné, a to do takej miery, že mnohí domáci hovoriaci sami rozdiel medzi nimi, ak nejaký je, nepoznajú. Vo väčšine prípadov možno jedno zameniť za druhé, pričom popri could sa oba považujú za zdvorilostné výrazy, kde might predbieha could a may v slušnosti (a zároveň je skôr zriedkavé počuť, Might I come in? namiesto May I/Could I come in?). V každom prípade možno pozorovať viditeľnú zmenu významu vo vete po aplikácii modálneho slovesa. V jazyku sa používajú hojne a každej výpovedi dodávajú extra akcent, ktorý odráža subjektívny postoj používateľa. Viďte:

I have to swim. > Musím plávať.
I should swim. > Mal by som plávať.
I can swim. > Viem plávať.
I would swim (but)...  > Plával by som (ale)...
I will swim. > Budem plávať.
 
All clear, or should we explain again?
(Všetko jasné, či by sme to ešte raz mali vysvetliť?)

Podobné články o anglickej gramatike:
Ako tvoriť vety v angličtine - anglický slovosled
Dôležité rozdiely medzi angličtinou a slovenčinou
Anglické slovesá BE, DO a HAVE