Jazyk a náš mozog

Pre Jazykovú školu GO napísala Katarína Hrinčová

Pre mozog má učenie sa cudzieho jazyka mnoho výhod. Nejde však iba o tréning pamäte, cibrenie úsudku, či zlepšenie komunikačných schopností. Je v tom omnoho viac. Všetko sa začína v mozgu. Keď sa dlhodobo učíme akýkoľvek cudzí jazyk, postupne sa mení štruktúra nášho mozgu. Väčšina vedcov sa zhodne na tom, že centrum reči sa nachádza v ľavej hemisfére. A práve tu sa dejú najväčšie zmeny.

Ak sa cudzí jazyk učíme v dospelom veku, naša mozgová kôra (ktorá zodpovedá za pamäť, myslenie a vedomie) postupom časom hrubne, čo znamená, že pamäť začína fungovať lepšie, a aj myslenie v neskoršom veku sa stáva jasnejšie. Tým, že sa učíme nové slová a väzby v cudzom jazyku, sa sieť neurónov v mozgu stále viac rozširuje. Navyše, vždy, keď si nové slovíčka a frázy zopakujeme, sa neurónová sieť posilní. Tiež platí, že čím zdatnejší v cudzom jazyku sme, tým je naša šedá kôra mozgová hrubšia a silnejšia.

Okrem lepšej pamäti a myslenia sa začína meniť  aj spôsob, akým vidíme svet okolo seba. Ak sa učíme povedzme anglický jazyk, po čase budeme vnímať svet tak, ako ho vidia anglicky hovoriaci ľudia. Najlepšie sa tento fenomén prejavuje pri rozlišovaní farieb. Ak sa učíme japonský jazyk, vidíme svet cez omnoho väčšiu paletu odtieňov farieb, než ak sa učíme iba anglický jazyk. Napríklad v japončine majú viac než 42 základných výrazov na označenie farieb. Len na pomenovanie čiernej farby používajú 8 rôznych slov. Pre porovnanie: angličtina má 12 základných farieb a jazyk kmeňa Himba v Afrike ich pozná iba 5. Z toho vyplýva, že čím viac jazykov sa učíme, tým viac odtieňov farieb dokážeme vnímať a pomenovať.

Ďalším zaujímavým fenoménom spojeným s učením sa cudzieho jazyka je schopnosť vnímať emocionálne zafarbené slová (napríklad nadávky) nezaujato. Je to preto, že ak počujeme slová s negatívnym významom v cudzom jazyku, nemajú na nás plný dosah. Inými slovami, nadávky nevnímame v cudzom jazyku tak osobne, ako keď ich vyslovíme alebo počujeme v materinskom jazyku. Preto je pre mnohých ľudí také ľahké naučiť sa práve neslušné slová; často to býva prvá vec, ktorú sa študent jazyka naučí. Túto teóriu podporujú spisovatelia, ktorí diela s „ťažkými“ témami píšu radšej v cudzom jazyku ako vo svojej rodnej reči. Napríklad Ulrich Matthias napísal knihu spomienok z detstva v jazyku Esperanto a nie v rodnej nemčine, pretože tvrdil, že v cudzom jazyku je preňho jednoduchšie „odosobniť sa“ od vlastných spomienok. Keď sa jeho kniha stala populárnou a vyžadovala si preklad, do nemčiny ju nepreložil sám autor, ale niekto iný.

Okrem hrubnutia mozgovej kôry sa pri učení cudzích jazykov mení aj štruktúra hipokampu – jedna jeho časť sa nachádza v ľavej hemisfére a druhá v pravej hemisfére. Má za úlohu ukladať krátkodobé informácie a zodpovedá za priestorovú orientáciu. Práve táto časť mozgu sa zväčšuje, keď sa učíme cudzí jazyk. Zlepšuje sa teda schopnosť vytvárať, uchovávať a vybavovať si spomienky. Stojí za zmienku, že pri Alzheimerovej chorobe je táto časť poškodená ako prvá. Z výskumu vyplýva, že ľudia, ktorí ovládajú viac ako jednu reč, sú Alzheimerovou chorobou postihnutí v menšej miere alebo v neskoršom veku ako tí, ktorí rozprávajú iba jedným jazykom. Túto teóriu potvrdzuje aj výsledok výskumu Thomasa Baka z Edinburskej univerzity v Anglicku. Bak sledoval 608 ľudí, ktorí prekonali infarkt. Zistil, že ľuďom, ktorí ovládali aspoň dva jazyky, sa mozog úplne zregeneroval v porovnaní s tými, ktorí používali iba jeden jazyk. Bak si myslí, že ak komunikujeme vo viacerých jazykoch, v mozgu sa budujú úplne nové a pevné neurónové siete, ktoré urýchľujú proces regenerácie mozgu, ak bol poškodený. Inými slovami, ak sa učíme cudzí jazyk, mentálne si precvičujeme mozog rovnako, ako keď tréningom posilňujeme svaly v tele. Vďaka cvičeniu je mozog vytrénovaný a vie sa lepšie zregenerovať.

Odlišné vnímanie sveta na základe jazyka sa dá pozorovať aj na príklade rozlišovania rodov. V slovenskom jazyku označujeme rodom živé veci (ten pes, tá veverička) aj neživé (ten stôl, tá taška), zatiaľ čo v angličtine majú neživé veci vždy iba stredný rod „it“, v doslovnom preklade „to“. Avšak, vety: „I can see a chair. It is brown.“ musíme už preložiť ako ,,Vidím stoličku. Je hnedá.“ Vidíme, že v slovenčine je stolička ženského rodu „tá“, „hnedá“, ale v angličtine má neutrálny rod „to“, „ono“. Ľahko sa potom môže stať, že slovenské deti uveria, že ,,veverička“ alebo „vážka“ sú vždy iba ženského rodu, resp. že samec veveričky či vážky neexistuje. Angličtina nás tak môže naučiť vnímať veci širšie a obecnejšie, pretože pre uvedené zvieratá sú v tomto jazyku rodom nezaťažené výrazy „squirrel“ (veverička) a „dragonfly“ (vážka).

Vidíme, že štúdium cudzieho jazyka je pre mozog prospešné. Okrem schopnosti dorozumieť sa inou rečou, sa nám zlepší pamäť, zjasní myslenie, rozšíria a upevnia sa neurónové siete, zlepší sa schopnosť regenerácie mozgu a zmení sa celkový spôsob, akým nazeráme na svet.