Učme sa angličtinu správne

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Pýtame sa, je možné sa zle učiť a ak áno, ako sa to dá opraviť? Človek toho má pri učení sa anglického jazyka už niekedy dosť. Gramatika, výslovnosť, podivné anglické hláskovanie a okrem toho tie nespočetné pravidlá a ich zdanlivo nelogické výnimky. Študent sa občas potrápi, no správny lektor ho vie nielen uviesť na správnu mieru a zložité veci dovysvetliť, ale i poradiť ako presne sa má učiť. Bohužial, niečo ako nesprávny resp. zlý prístup predsa len je, veď nakoniec keď človek varí segedín, nedá najprv zovrieť  smotanu a mäso nehodí do koša. Po tomto mierne úsmevnom a prehnanom príklade človeku ako tak dochádza, že i učiť sa jazyk si vyžaduje istý postup a hlavne rešpekt voči vlastným znalostiam. Skúsme sa na to pozrieť.

Študent si musí byť vedomý toho, čo vie a nikdy sa nevenovať, resp. vyhýbať sa cvičeniam, ktoré sú nad rámec jeho vedomostí. Platí tu jednoduché pravidlo, že keď si človek láme hlavu s rozdielom medzi prítomným jednoduchým a priebehovým, nebude sa hnať do textov, ktoré sa hemžia minulým. Ako ale rozlíšiť medzi tým a oným? Čím toho človek viac vie, tým toho chce viac vedieť, no na druhej strane si je aj viac vedomý vlastných schopností a kde zaostáva. No pre začiatočníkov, ktorí sa ešte len pasujú s be a doma si žundrú I am, you are, he is (Ja som, ty si, on je), je výber úzky a možností pomenej.

Je to logicky dané ich úrovňou angličtiny a tak isto, ako od batoľata neočakávate litánie, ani od seba, ak sa trápite s be a do, nemôžete a nemali by ste očakávať to samé. Nie je to vecou neschopnosti sa učiť, veď nakoniec kto sa ešte len začal učiť, prípadne má s jazykom len krátky vzťah, nemôže toho logicky veľa vedieť. Od toho tu je aj lektor a so študentmi cvičí a opakuje a dokolečka dokola až sa vám o I am a you are bude aj snívať. Začiatočníci sú teda viac-menej závislí od lektora a opakovania. Učiť sa jazyk nemusí byť ľahké ale ani ťažké. Vyžaduje si čas a tu sa dostávame k ďalšiemu bodu.

Čas. Pre typického pracujúceho slovákama je čas akýmsi svätým grálom, najmä ak si ťažko najde čas sám pre seba a nieto ešte pre predminulý čas (po anglicky, present perfect). No čas si človek musí nájsť, lebo zanedbanie jazyka logicky vedie k vynechávaniu pamäti. Naše mozgy sú nastavené tak, že čo nepoužívame vyhodí, hlavne zo začiatku, keď mozog každé nové slovo radí pod krátkodobú pamäť a len pravidelným opakovaním ho zaradíme pod dlhodobú pamäť. Ako sa vám to podarí je už na vás.

Počúvať DVD, anglické pesničky, opakovať si slovíčka alebo počúvať správy, podcasty a pod, podstatné je s tým jazykom mať uvoľnený no pravidelný kontakt i mimo hodín a v rámci vlastných schopností. Samozrejme, ak človek nevie čo a ako, môže myknúť plecami a nechať to tak, ale i vtedy je opäť ľahké sa obrátiť na lektora, ktorý má zvyčajne všeobecné znalosti kde a ako a hlavne poradí typ učebného materiálu, ktorý zodpovedá študentovej úrovni.
Pre začiatočníkov nové, ľahké slová, ktoré si môžu napísať na nálepky a nalepiť po byte. Naljepšie je začať s tými ľahkými. Na dvere nalepíte slovo "door", na lampu "lamp", na gauč "couch". Výslovnosť uvediete pod, a zakaždým, keď pôjdete zapnúť lampu, stretnete sa so slovom "lamp". Výslovnoť "lemp".

Mierne pokročilí sa viac nalepia, napríklad sa naučia fridge (chladnička), pantry (špajza) alebo lights (svetlá), zatiaľ čo pokročilí budú vedieť, že fridge je skrátená forma pre refridgerator, máme aj walk-in pantry (pantry a walk-in pantry je sémanticky to isté, len pri druhom výraze sa učíme význam a použitie slova walk-in, vojsť-do, ktoré angličtina rada používa; walk-in pantry, walk-in closet čiže skrina, ktorá je oddelená ako spálne ako samostatná izba, a pod.), a máme ceiling lights, ceiling lamps a mnoho iných (stropné svetlá rozdelené poďla tvaru a typu osvetlenia). Povinne si tým rozširujú slovnú zásobu štýlom, ktorý pripomína budovanie domu; najprv základ, potom kostra a keď máte kostru, môžete premýšlať o stenách, o streche.

Každé jedno slovo alebo výraz predstavuje tehličku, a keď máte jednu, viete na nu položiť ďalšiu, ďalšiu a ďalšiu, až pokiaľ nedostanete stenu. Čiže na záver: učíme sa v rámci vlastných vedomostí. Nenáhlime sa, opakujeme a s jazkom máme častý, pravidelný a opakovaný kontakt aj mimo a hlavne mimo hodín. Hlavné je sa z každého menšieho pokroku sa tešiť. :)