Vycestujte za angličtinou

Pre Jazykovú školu GO napísala Natália Segeňová

Kto by nechcel vycestovať do zahraničia za angličtinou? Je to lukratívne, nové, zaujímavé a pre mnohých úžasný spôsob ako sa naučiť jazyk. Skúsme sa pozrieť na pár pre a proti tejto populárnej alternatívy. Pre: kontakt s jazykom. Napadá nám hneď ako prvý. Proti: kontakt s jazykom. Je to dvojsečná zbraň, pretože domáci síce hovoria plynulou angličtinou, ale často bez správnej gramatickej korektnosti. Vedieť slang nie je na škodu, dokonca sa zhodneme, že na vlastné oči vidieť ako komolia a hrajú sa s vlastným jazykom môže byť úžasné. Je však veľmi ľahké sa v tom zdanlivom chaose stratiť, a to najmä keď sa to vymyká všetkým doterajším očakávaniam ako sa jazyk používa.

Po druhé, výslovnosť. Na jednej strane máme výnimočnú príležitosť pochytiť správnu anglickú výslovnosť, na druhej je plynulá a hovorená angličtina niekedy až diametrálne vzdialená od toho, na čo je sme navyknutí z hodín angličtiny. Ak ste si zvykli na rýchlu no zrozumiteľnú kadenciu z BBC a iných televíznych novín, podobne sa rodení hovoriaci vyjadrujú zväčša v obchodnej sfére. Ani filmy a seriály niekedy neuvádzajú realitu anglickej výslovnosti presne. Každá produkcia zahŕňa režiséra, producenta a scenár a iné kvantum rozhodujúcich faktorov, ktoré do istej miery skresľujú daný produkt. Napriek tomu je vycestovanie do zahraničia unikátna možnosť, ktorú neradno zatratiť zo strachu alebo nervozity.

Nespočetné množstvo anglickým dialektov, ktorých je tak hojne ako samotných používateľov jazyka, vie spočiatku odradiť, ale prirodzený rešpekt k jazyku sa prirodzene očakáva. Ak má toto nádejný cestovateľ na pamäti, vie sa vyvarovať časti kultúrneho šoku. Po tretie, učí vás sám jazyk, ale neučí vás lektor. Laicky povedané, nemá vás kto držať za ruku. Jedinečnou úlohou lektora je učiť a študenta je učiť sa, nasávať učivo, pýtať sa, cibriť si znalosti, odstraňovať nedostatky a trpezlivými a pomalými krokmi sa lepšiť. Študent je odkázaný na učiteľa a zároveň vie s ním všeobecne komunikovať nech sa stretne s hocakým problémom. Odcestovať priamo do rodiska jazyka je po anglicky "crash course", po našom rýchlokurz.

Učiť sa anglický jazyk si často vyžaduje, aby sme sa od neho dištancovali a vzhliadali naň ako na celok, ktorý pozostáva z individuálnych častí ako výslovnosť, gramatika, slovná zásoba, kultúra a podobne, všetko vzájomne prepojené ako vnútornosti auta. Bez jednej auto buď nepôjde, alebo pôjde, ale neviete ako dlho. Američania a angličania s jazykom žijú od mala, majú ho jednak v krvi a jednak ho používajú automaticky a bez opýtania, rovnako ako my slovenčinu. Skúste niekomu vysvetliť napríklad zvratné zámená si a sa.

V takejto situácii sa človek učí situačne, počúvaním a pozorovaním, pričom hlavú úlohu zohráva kontext. Po štvrté, učí vás jazyk a nie lektor... opäť. Ak ste mierne pokročilý, očakáva sa, že viete to, ono a hento, respektíve celý rad gramatických pravidiel, ktorý si lektor všíma a podľa toho upravuje, ako s vami hovorí. Ak sa študent pasuje s present perfect (predprítomným časom) je jednak logické ho cibriť a jednak nevyskočiť na človeka s vetou, so I've been thinking about what you've been mentioning as of late, there's been so much on my mind about it... (v preklade: už nejakú dobu premýšľam o tom, čo v poslednej dobe spomínate, mám toho veľa na mysli, čo sa toho týka). Lektor sa povinne drží späť, veď predsa hodiny nie sú o tom, aby zažiaril a ohúril, ale aby sa študent naučil.

V praxi nemajú cudzinci až taký rešpekt alebo pochopenie, hoci môžete mať šťastie a natrafiť na chápavých jedincov, čo vás prirodzené núti k rýchlemu prispôsobeniu sa situácii. Niekedy môže byť lektor i na škodu, lebo si je študent vždy istý týmito pomyselnými barličkami. Učiť šokovou terapiou teda máva svoje výhody, a hlavne sa študent naučí osamostatniť. Prirodzene, podobná výhoda nemá obdoby.

A po piate, najlepšie vždy naučí samotný jazyk. Čas lektora je limitovaný a prispôsobený jeho vlastným znalostiam. Ako sprievodca jazykom je nahraditeľný iba samotným jazykom. Stret kultúr krásne objasňuje použitie jazyka štýlom, ktorý ide tak ľahko opísať, ako slepému rozdiel medzi ružovou a staroružovou. Kultúrny a jazykový šok sa vždy dostaví, pri nepripravených tým náhodne rozhodne o konci budúcich návštev, čo je vždy na škodu. Ak sa človek dostatočne psychicky pripraví a hlavne si z toho odmietne robiť ťažkú hlavu (brať vážne to nikdy netreba, len domácu úlohu!), výlet do zahraničia nám otvorí jedno neuveriteľné okno možností (window of oppurtunity) a ukáže nám jazyk v jeho čistej forme. Treba si len pamätať jedno základné pravidlo: spočiatku to ide ťažšie, no úspech je napokon vždy zaručený.