Prekladať, či neprekladať?

Autor: Vladimír Tarina

Táto otázka by sa dala prirovnať k známemu Hamletovmu výroku „Byť, či nebyť...? Nechcem v našom článku túto slávnu metaforu použiť iba ako dáke už dávno prekonané klišé, no pokúsim sa ho mierne, ba až zjednodušene premostiť. Študenti bývajú totiž často na hodinách v rozpakoch, či si majú všetky nové slovíčka a gramatické javy prekladať do slovenčiny. Preklad predstavuje dobre známu „barličku“, ktorú je však dobré už v počiatočných štádiách učenia postupne odložiť.

Ako ľudské bytosti všetci túžime po istom druhu poriadku vo svojom vnútornom svete. Snažiť sa pochopiť súvislosti, vytvárať systém a upevňovať väzby, je azda prirodzenou súčasťou nášho bytia. Túžba poznať niekedy až presný význam cudzieho slova v materinskej reči býva taká silná, že kvôli nej veľmi ľahko skĺzneme do slepej uličky. Už v ranných začiatkoch nášho štúdia si totiž osvojíme predstavu, že anglický jazyk funguje ako slovenský, ba dokonca sa mylne domnievame, že všetky jazykové javy je možné empiricky vysvetliť. Zabúdame vnímať gramatické špecifiká jazyka i jeho kultúrne pozadie. Neuvedomujeme si, že každý jazyk prešiel dlhodobým vývinom a bol často tvorený konvenčne – vzájomnou „dohodou“ používateľmi jazyka alebo zvyklosťou, že dané slová alebo gramatické štruktúry sa budú používať určitým spôsobom.

Každý jazyk je schopný vyjadriť to, čo aj iný jazyk, hoci odlišnou formou. Osobne sa k tomuto názoru prikláňam, hoci určite existujú výnimky, o ktorých nepreložiteľnosti by málokto pochyboval. Dobrým príkladom sú vtipy, alebo vtipné hlášky, ktoré sa prenášajú najmä ústne a sú silne ovplyvnené kultúrou jazyka. A verte mi, už nejedenému prekladateľovi zlomili väz. Naši študenti k nám, našťastie, nechodia študovať teóriu anglickej lingvistiky. Mať tieto poznatky, alebo sa v nich vedieť rozumne orientovať a narábať s vedeckými informáciami, je úlohou nás, učiteľov. Vy, študenti, sa učíte jazyk s cieľom dorozumieť sa, čo je jedna z primárnych funkcií jazyka (tzv. dorozumievacia funkcia jazyka). Preto sa vždy snažíme učiť vás jazyk „veľmi“ zjednodušene, dbáme na to, aby ste sa učili to, čo treba, a ukázali vám cestu najmenšieho odporu.

Na preklade, samozrejme, nie je nič zlé. V jednojazyčných triedach, kde všetci študenti i lektor ovládajú spoločný materinský jazyk, nám preklad podstatne uľahčuje výučbu, a to najmä pri abstraktných, gramatických javoch. Je totiž oveľa jednoduchšie povedať študentom, že „past simple“ je „minulý čas jednoduchý“, než napísať na tabuľu anglickú vetu s minulým tvarom slovesa, ku ktorej je potrebné pre ilustráciu nakresliť časovú os a červenou a zelenou šípkou vyznačiť, že „dnes“ sa nachádzame v triede, a „včera“ sme boli na prechádzke v parku. Navyše, stále nemáme istotu, či študenti rozumejú tomu, čo sa im snažíme vysvetliť. Preto sa často stáva, že preklad slúži viac učiteľom, než samotným študentom. Je to, bohužiaľ, krutá realita vzdelávacieho systému.

Napriek tomu odporúčam, aby sa študenti i lektori vyhýbali automatickému prekladaniu slov, ktoré je jednoduché pochopiť situačne, prípadne sú nakreslené na obrázku. Keď je teda, napríklad, na obrázku v učebnici nakreslené jablko, je lepšie povedať „This is an apple.“, než napísať na tabuľu apple = jablko. Podobne to platí pri situačných frázach ako „Open your books, please.“ Je lepšie znázorniť otvorenie knihy pred očami študentov, než si napísať doslovný preklad vety. Týmto spôsobom povzbudzujeme študentov aktívne vnímať jazyk a nie iba pasívne opisovať informácie z tabule. V neposlednom rade sa musia študenti učiť zručnosti používať výrazy či frázy v správnej komunikačnej situácii. Samotný preklad preto v tomto prípade nepostačuje, typickým príkladom sú predložky, členy alebo spojky. Rýchly preklad slov či viet nám síce pomôže v krátkom čase získať veľa informácií, no zároveň nás oberá aj o veľa pozitív, ktoré môžeme získať práve „neprekladaním“.

Ako ste už určite postrehli, naše motto – objavte svoje anglické JA, odzrkadľuje filozofiu našej školy. Učíme študentov, aby počas a mimo vyučovania popri svojej slovenskej osobnosti objavovali aj tú druhú – svoju anglickú osobnosť. Nie nadarmo naši starí rodičia hovorievali: „Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.“ Po desiatich rokoch skúseností v jazykovom vzdelávaní môžem konštatovať vysokú presnosť tohto tvrdenia. Ak budeme rešpektovať jedinečnosť oboch „človekov“, sme na najlepšej ceste zaznamenať stabilný pokrok.

Za efektívnym štúdiom vidím istú zmes logiky, citu a množstva vykonanej práce. Je preto nemožné zdokonaliť sa v jazyku iba používaním logiky, nakoľko jazyk nefunguje ako matematika, kedy 2+2=4. Jazyk má veľké množstvo výnimiek, je živý, mení sa, ba dokonca ho menia samotní používatelia jazyka, ktorí svojím aktívnym používaním vytvárajú tlak aj na lingvistov či kodifikátorov. Pri prekladaní či neprekladaní predstavujú najväčšiu výzvu úplní začiatočníci. Na prvej hodine sa preto vždy snažím študenta uviesť na pravú mieru, nasmerovať ho správnym smerom a naučiť správnym návykom, a to bez väčších okolkov. Keďže máte záujem učiť sa po anglicky, vaše prianie mi je rozkazom.

Vždy vás pozdravím po anglicky, spýtam sa, ako sa máte, skontrolujeme si úlohu. Jazyk vám príliš nevysvetľujem. Učím vás ho. Vidím vo vás malé dieťa, ktoré absorbuje všetko, čo mu vštepím do hlavy. Použijem na to všetky prostriedky. Budete po mne opakovať, napodobňovať ma. Na každej jednej hodine. Ukážem vám obrázky, pustím nahrávky, zvuky, úryvky z filmov. Budeme spolu chvíľu premýšľať, čo znamená „Nice to meet you, too“ (najmä to „too“). Budem vás nútiť myslieť v angličtine. Ak sa mi to nepodarí na prvýkrát, budem to skúšať znovu. Rozlúčime sa. Samozrejme, zase po anglicky. Opúšťate učebňu. V práci, dokonca aj cestou domov vám vŕta v hlave slovíčko, ktorému ste vôbec nerozumeli, hoci ste ho opakovali asi desaťkrát. Nedá vám spať. Premýšľate, dokonca sa rozhodnete vyhľadať ho v slovníku alebo v online prekladači. A poviete si: „Aháááá!“
Máte zo seba obrovskú radosť. Vykonali ste potrebnú prácu. Celý deň ste nevedomky pracovali a objavovali svoje anglické JA - svoju druhú osobnosť. Moja úloha tak bola splnená.

„Prekladať, či neprekladať? To je otázka.“ Úplne prvá otázka, ktorú si musíme všetci zodpovedať.

No nemajte strach, občas vám s preložiteľným trochu pomôžem. ;)
You cannot follow the path, until you become the path.