5 dôvodov, prečo sa nezlepšujete

Autor: Vladimír Tarina

Je všeobecne známe, že každý učiteľ, a to nielen jazykár, musí byť aj tak-trochu psychológ. Ako nám postupne a úplne prirodzene rokmi pribúdajú skúseností s výučbou študentov rozličných úrovní či vekových kategórií, zisťujeme, že ľudská osobnosť zohráva kľúčovú úlohu pri prekonávaní jazykových prekážok. Toto platí ako pri začiatočníkoch, tak aj pri pokročilých študentoch. Vedieť odhadnúť človeka, akej je povahy, čo ho baví, aký je jeho životný štýl, kde pracuje, či má rodinu a koľko má voľného času, považujeme za veľmi dôležitú zručnosť lektora a tvorí neoddeliteľnú súčasť správneho nastavenia jazykového kurzu.

Jednoducho povedané, nie každý je schopný venovať štúdiu toľko času, koľko by chcel, alebo by si prial. Toto je úplne prvé kritérium, ktoré si musí nejeden študent zvážiť ešte pred nástupom do jazykového kurzu – ako často sa chcem jazyku venovať a či je to reálne. Samozrejme, tomu ešte predchádza otázka: Prečo sa chcem učiť jazyk? Teda motivácia... O tom si ale viac povieme v niektorom ďalšom článku. ;) Dnes by som sa chcel zamerať na 5 primárnych dôvodov, kvôli ktorým zrejme v jazyku nenapredujete ako by ste si želali alebo máte pocit, že ste sa ocitli v slepej uličke. Niektoré z nich priamo súvisia s vašou osobnosťou (zámerne nebudem písať, ktoré – to bude vaša domáca úloha). Tu ich máme.

Idete na to opačným smerom
Zrejme každý deň sa snažíme vysporiadať so zakorenenými mylnými predstavami, ktoré si študenti o jazyku vytvorili, než prišli do našej školy. Jedna z najčastejších je učiť sa najprv gramatiku a slovíčka a potom začať rozprávať. Ak chcete svoje štúdium skutočne nakopnúť, zmeňte svoj pohľad. Netvrdím, že učenie sa cudzieho jazyka je rovnaké ako osvojovanie si jazyka materinského, no zamyslite sa. Skutočne ste sa najprv učili gramatiku a slovíčka, než ste sa naučili hovoriť po slovensky? Samozrejme, že nie. Keď sa na učenie či osvojovanie jazyka pozrieme bližšie, uvedomíme si, že podstatné gro toho, čo ovládame dôsledne, sme nadobudli aktívnym napodobňovaním.

Napodobňovaním rodičov, učiteľa, rodených hovoriacich z nahrávok či videí, spevákov v piesňach a pod. Práve tu sa rodí ten najprirodzenejší jazyk, v jeho najkrajšej a najjednoduchšej forme, kedy sa nezamýšľame, ako jazyk funguje, ale sme sa doň zamilovali a prijímame ho bez akéhokoľvek úsilia. Preto si zapamätajte pravidlo číslo jeden: najprv napodobňovanie a opakovanie funkčných fráz a slovíčok a až potom gramatika. Ale pozor, aj pri gramatike môžete spadnúť do malej a nenápadnej pasce, ktorá vás dokáže pohltiť už v samotných začiatkoch. O tom už viac v ďalšej časti.

Učíte sa najmä gramatické pravidlá
Ak by sme mali vytvoriť rebríček mýtov o jazyku, dovolil by som si tvrdiť, že hneď na druhom mieste by sa umiestnila predstava: Keď budem ovládať gramatické pravidlá, budem vedieť tvoriť vety.
Než budem pokračovať, dovoľte mi zdôrazniť jedno. Gramatické pravidlá sú skvelé a užitočné a často by som si sám ako učiteľ želal, aby im študenti venovali viacej času. No podstata tkvie niekde úplne inde. Mnohé súčasné učebnice obsahujú gramatickú časť, ktorá je buď priamo na stranách, s ktorými na hodine pracujeme, alebo môže byť súčasťou prílohy v zadnej časti knihy. Dodnes sa používa aj tzv. zrkadlová metóda, kedy na ľavej strane je vysvetlená gramatika a na pravej strane sa nachádzajú cvičenia. Idea spočíva v tom, že študent si môže buď najprv prečítať pravidlá a potom prejsť k cvičeniam (tzv. deduktívny prístup) alebo najprv urobí cvičenia a pri kontrole chýb sa stotožní s pravidlami (tzv. induktívny prístup). Je to overené, užitočné a skutočne to funguje. Ale...

Problém je, že študenti trávia až príliš veľa času na „ľavej strane“, teda práve drilovaním pravidiel, pričom oveľa viacej času by mali venovať najmä „pravej strane“, teda praktickej časti. Samozrejme, netvrdím, že praktická stránka jazyka sú len gramatické cvičenia, to ani zďaleka. Uvedomte si, prosím, že gramatické pravidlá nám slúžia pochopiť, ako danú štruktúru správne používať. Pri štandardnom postupne sa preto po vysvetlení gramatiky následne presunieme k cvičeniam, ktoré iba reflektujú, či tejto gramatickej štruktúre rozumieme, a teda môžeme prejsť k reálnemu tréningu. Tento tréning, teda pravý tréning, má zvyčajne formu precvičovania daných štruktúr v ústnej komunikácii vo dvojici či v skupine, počúvaním a opakovaním nahrávok, písania esejí či, samozrejme, aj vypĺňaním gramatických cvičení. Áno, počuli ste správne. Aj vypĺňanie gramatických cvičení je dôležité, no ešte dôležitejšie je čítať si tieto vyplnené vety nahlas pre seba a opakovať, opakovať, opakovať, precvičovať, precvičovať... A najmä – napodobňovať, napodobňovať....

Nedostatočný tréning na hodine
Existuje kategória študentov, ktorých na hodinách baví najmä teoretická časť alebo výklad učiva, kedy lektor niečo vysvetľuje, oni počúvajú a robia si poznámky. Je to obohacujúce, verte mi. Aj ja ako lektor rád počúvam sám seba a vysvetľujem a cítim sa skvele, že ma počúvajú aj iní. Určite sa aj študenti cítia skvele, lebo sú nabití vedomosťami a pripravení naučiť sa po anglicky. Otázka však znie, kedy? Kedy sa chcete naučiť anglický jazyk, keď vám celú hodinu niekto vysvetľuje, ako sa používa prítomný čas priebehový, pričom ste za posledné dve-tri stretnutia sotva otvorili ústa? Je to smutné, no často sa to stáva. Vnútorné ego lektora dokáže študenta pohltiť tak, že prestáva dávať priestor vám, pričom má pocit, že je nutné počúvať práve seba samého.

Preto ak ste učiteľ, prosím, nerobte to. Ak ste študent, snažte sa využiť čas na vyučovaní čo najefektívnejšie, teda praktickým opakovaním a tréningom, nie teoretickou časťou. Teoretická časť by mala predstavovať maximálne 10-15% hodiny. Nakoľko nežijeme v anglicky hovoriacom prostredí, postupne zistíte, že príležitostí na rozprávanie po anglicky nebudete mať vždy dostatok. Najefektívnejší tréning počas a mimo vyučovania je vždy „vedomý“, teda sa vedome sústredíme na konkrétne jazykové aspekty, ktoré chceme precvičovať, či už je to predprítomný čas alebo anglické idiómy. Hovorí sa tomu aj „budovanie zručností“, preto využite každú hodinu na aktívne a vedomé precvičovanie.

Nepočúvate rodených hovoriacich
Častou chybou, s ktorou sa stretávam, býva nedostatočný tréning, opakovanie či napodobňovanie prirodzeného jazyka mimo vyučovania. Hoci čas strávený na vyučovaní je kľúčový (preto nevymeškávajte hodiny), stále predstavuje len zlomok času, ktorý jazyku skutočne venujeme. Študenti preto často zatvoria dvere učebne a počas štúdia doma sa ďalej venujú len tomu, čo na hodine prebrali, prípadne si urobia domácu úlohu. To je všetko skvelé a potrebné, no chcem vás povzbudiť k tomu, aby ste zašli ešte o trochu ďalej. Zakomponujte do svojho štúdia počúvanie a opakovanie, teda aj napodobňovanie nahrávok rodených hovoriacich. Postupom času zistíte, že počujete a rozumiete viac než by ste si mysleli. A čo je najlepšie? Budujete si ucho pre jazyk a v neposlednom rade aj správnu výslovnosť.  Aj obyčajné počúvanie je možné pretaviť do aktívneho precvičovania. Určite už teraz viete, ako na to. :)

Zlý harmonogram domácich úloh
Veľmi rád prirovnávam učenie sa po anglicky k chodeniu do posilňovne. Aj tam vám tréner vysvetlí a ukáže cviky, stojí pri vás a opravuje vás, či robíte všetko správne (to je tých 10-15% teórie), no zvyšok závisí predovšetkým od vás – či na sebe pracujete alebo nie. Ak ste sa čo len raz odhodlali začať cvičiť, zistili ste, že 90% úspechu je vaša disciplína doma, najmä v kuchyni. Podobne to platí aj s angličtinou. Snažte sa preto s domácimi úlohami alebo samoštúdiom pokryť tzv. hluché miesta, teda tie dni, kedy nemáte vyučovanie. Týmto spôsobom zostanete s jazykom v neustálom kontakte a nevyjdete z cviku. Pravidelnosť by mala byť prioritou – je totiž lepšie venovať sa jazyku pol hodinu denne než 2 hodiny raz týždenne.

Veríme, že vám týchto 5 tipov pomôže so športovým zápalom prekonávať všetky jazykové prekážky. Nezabudnite si pozrieť aj niektoré naše ďalšie užitočné články či navštíviť aj náš YouTube kanál. Dovtedy – See you next time!